putin kollarova

Univerzitná profesorka. PhDr. Eva Kollárová, PhD. rusistka; kulturologička; šéfredaktorka časopisu "Русскийязык в центреЕвропы"; prezidentka Asociácie rusistov Slovenska je iste pre mnohých, ktorí sa čo len trošku dotkli jej práce ženou, ktorej hodno veriť v jej skryté sily, v pestrosť života, ktorý má v sebe. Znamená zároveň obdivovať jej rozumné rozhodnutia ísť odvážne cestou kulturologického smerovania cudzojazyčnej edukácie bez ohľadu na čas, nie iba sto dní, ani tisíc, ba ani desaťtisíc, ale s vidinou, že tá púť bude trvať navždy.

vyprava

Pohľad na skupinu odborníkov v oblasti ruského jazyka v kazašskom Nursaltáne zo Slovenskej republiky. Snímka: album profesorky E. Kollárovej

Keď sa nedávno vrátila z hlavného mesta KazachstanuNursultan, (Astanu celkom nedávno premenovali na počesť prvého prezidenta nezávislého Kazachstanu 80 ročného Nursultana Nazarbajeva), nedalo mi, aby som po rokoch nezačal náš rozhovor s pani profesorkou E. Kollárovou tam, kde sme sa dokončievali rozhovor s výrazne pozitívnym názvom Pontes-MOSTY. Áno ,stavali sme mosty medzi krajinami, ich jazykmi, ľuďmi sveta...

Pani profesorka, čo nové v rusistickom svete ? V Nursultane bolo na rokovaní iste mnoho múdrych a vzdelaných ľudí,ktorí nie len z pedagogického, ale i diplomatického prostredia hovorili na tomto svetovom fóre spisovnou, krásnou ruštinou?

Veľa nového, dobrého, užitočného, pre múdry život potrebného... Vo svete sa zvyšuje záujem o štúdium rusistiky a hlbšie spoznávanie ruskej kultúry v súvislostiach žitia. Odkaz tejto konferencie z Kazachstanu je vlastne svojim spôsobom oživením veľkej múdrosti, často opakovanej, v samotnom živote však už nie tak často rešpektovanej. Mám na mysli Aristotela a jeho výrok: Ak ideme dopredu v poznaní, ale zaostávame v mravnosti, ideme dozadu, a nie dopredu!

Pani profesorka, môžete pre nášho čitateľa magazínu Náš Hont, ešte konkrétnejšie priblížiť a objasniť čo ešte vyše 300 rokov pred našim letopočtom Aristoteles, starogrécky filozof a encyklopedický vedec, filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších vedných odvetvípovedal?

Za tým je vlastne všetko. Zlo víťazí len vtedy, keď dobrí mlčia. Darí sa nám len vtedy, keď sa nedáme znechutiť intrigami, závisťou, keď funguje cena slova… Zápas o ruskú kultúru sme v „pozamatových“ rokoch u nás prehrávali aj preto, že sme neboli takí, akí sme mali byť. Neboli sme dostatočne odhodlaní čeliť zlu. Nikdy som tomu nariekaniu o krivdách nepodľahla. Áno, krivdili, no a čo my? Pozamatovo boli veľmi ukričaní často práve tí, ktorí tichúčko dlho mlčali... Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Vždy budú tí, čo idú len s vetrom, už menejs pravdou... Ide o to, aj vtedy aj dnes , akou mravnou a i intelektuálnou silou sa k evidentnej nespravodlivosti postavíme. A celkom úprimne: žiada sa mi aj viac úcty medzi nami: viac úcty k učiteľom, viac úcty ku kolegovmu úsiliu. Neraz si myslím, a vlastne aj hovorím, že mnohí za vysokoškolskými katedrami by neobstáli pred kritickým spoločenstvom puberty a začínajúcej adolescencie, ktorá má také veľké očakávania od učiteľa za školskou katedrou. Veľmi by som chcela, aby sme boli hodní rozprávať o veľkých menách ruskej kultúry, športu, umenia, ktoré nesieme so svojou interpretáciou do škôl rôznych typov. Teší ma, že Slovensko v sebe nesie isté posolstvo smerom ku kultúre v procese vzdelávania 21.storočia.Práve od slovenského okrúhleho stola sa nieslo rusistickým rokovaním v kazašskem hlavnom meste Nursultán: jazyk cez kultúru, kultúru cez jazyk.Kto dobre pozná históriu Kazachstanu vie o kočovníkoch, ktorí žili ešte pred polstoročím na tomto území v jurtách. Dnes ich malé deti rozprávajú plynule kazašsky, rusky a anglicky. Trojjazyčnosť v krajine len celkom nedávnych kočovníkov a my máme problém s povinnými dvomi cudzími jazykmi v ZŠ. Škoda. Ale čosi sme sa aj my podučili: je víťazstvom výber cudzieho jazykau tých celkom malých- tretiačikov ZŠ.

centralne urady

Pohľad na dominantnú časť niekdajšej kazašskej Astany, dnes Nursaltánu, kde sídlia centrálne úrady dnešného Kazachstanu. Snímka: z albumu profesorky E. Kolllárovej

Viem, že veľa času venujete ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov-rusistov, pracujete s nimi systematicky a pripravujete ich na atestáciu, ale viem aj to, že ste okrem vedeckých prác a učebníc ruského jazyka veľa recenzií, článkov, štúdií uverejnili v mnohých odborných časopisoch tak doma ako aj v zahraničí, ale tiež v známych denníkoch či napríklad v Literárnych novinách, Pravde, v časopise Múzy v škole, ale i Pedagogických rozhľadoch. Prečo to robíte?

Také aktivity pokladám za potrebné, dôležité, aktuálne. V Európskych kultúrnych štúdiách tak, ako som ich koncipovala, sa kladie veľký dôraz na interpretáciu syntetickej ruskej umeleckej kultúry, na isté medzikultúrne komparácie, ktoré sú aj dnes nepredstaviteľné bez dobrej, nie povrchnej znalosti ruskej umeleckej kultúry, teda nielen literatúry, ale aj iných druhov umenia. Preto je v súvislosti s poznávaním jazykov potrebné prinášať širokospektrálne tvorené publicistické príspevky širšej, nie len odbornej verejnosti. Tam nesmieme byť dĺžni informácie / zaujímavé a zargumnetovano-pravdivé/ani internetovým médiám či magazínom.

Za šírenie ruskej kultúry v školách a vysokoškolských posluchárňach doma i vo svete ste dostali mnohoocenení. Nás zaujalo pred niekoľkými rokmi ocenenie od ruského prezidenta Putina. Ako to vnímate s odstupom času?

Dostala som ho spolu s ďalšími šiestimi vysokoškolskými profesormi z rôznych krajín sveta. Bolo to 4. novembra 2006. Pamätám sa, ako sa ma vtedy ruskí i naši novinári pýtali, kde všade som o svojej téme a o svojej učebnici prednášala....

Keď sme sa prvý raz zhovárali, pamätám sa, spomínali ste Peking, Washington, Bryn, Mawr, Belehrad, Minsk, Sofiu, Magdeburg, Varšavu, Krakov, Moskvu, Petrohrad, Berlín, Viedeň, Prahu, Brno a vari všetky naše krajské a okresné mestá. Viem, že dnes medzi významné mestá, kde ste prednášali patrí aj Granada. Môžete teraz, len tak bez prípravy spomenúť tých, ktorí patria v rusistike, vo výučbe ruského jazyka medzi špičku na našom území? Mám na mysli našu malú, ale krásnu Slovenskú republiku?

Samozrejme, veľmi rada: spoza vysokoškolských katedier musím spomenúť pôsobenie Mgr. Martina Lizoňa, PhD. z UMB v Banskej Bystrici, z Prešovskej umiverzity hneď troch: prof.J.Sipku, docentovL.Gúziho aV.Kupku,PhD.,zo stredných škôl Mgr. Dušana Kazimíra, PhD. z Gymnázia Lipany, PhDr.Moniku Barčákovú zo SŠ v Nižnej,či PhDr.Králikovú a Mgr. Tarcalovúz odborných stredných škôl, z tých bilingválnych PhDr. Jekaterinu Borisovu PhD z Gymnázia Ivana Horvátha v Bratislave, Mgr.I.Horváthovú z Einsteinovho G či PhDr. Milana Bujňáka zo Strednej školy pre talentovanú mládež v Bratislave.Zo základných škôl napríklad Mgr. Jančíkovú z Kamenice nad Cirochou, PhDr. A.Kaputovú z Michalovic, ale mohla by som uviesť celý rad ďalších. Na našich učiteľov- rusistov sme v Európe veľmi hrdí.Preukázateľne to potvrdil i májový svetový kongres v NURSULTANE.

Zatiaľ veľmi pekne ďakujem. Za to, že ste vyzbrojili nášho čitateľa potrebnou staro-novosťou. Všetky poznatky o kultúre, histórii, reáliách a tradíciách sa pozitívne odrážajú v motivácii skutočne žiť , a nie len existovať. Učiť sa vyvážene cudzie jazyky, teda jedného smerom na východ a druhého smerom na západ a zdokonaľovať sa v poznaní kvality reči a kultúry vlastnej krajiny, v kráse slovenskej rečinašich materí, znamená múdro chápať a spoznávať svet súčasnosti vo všetkých jeho odtieňoch.

Zhováral sa Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii:
Mnohé významné ocenenia naprieč celým svtom dostala od významných osobností odborného, spoločenského i politického života univerzitná profesorka Eva Kollárová. Tento záber približuje chvíľu počas ocenenia jej tvorivej práce z oblasti kulturológie ruským prezidentom Vladimírom Putinom.
Snímka: album profesorky Kollárovej

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com