dudince snp sprievod

Zachcelo sa mi šepkať verše k domovine,
nekričať, hovoriť ich srdcom pre seba.
Hľadel som na Pomník padlým na rovine,
stmievalo sa, tóny smutnej piesne šírili verš spomienky do neba.
Tónina mieru na blankytnom nebi nikdy nezanikne,
pod nebom mieru verš slobody ešte od mojej prastarej materi
K potomkom našim o tom dnes ten verš takmer neprenikne,
nešíri sa slovo slávy o Povstaní, dnes, veru, často ani v éteri.
Aj malé mestečká však majú svojich pamätníkov, existujú aj také večery

dusan strieborny primator dudince

Mesiace a roky ubiehajú, historické chvíle sú stále vzdialenejšie, ale každá krásna, povzbudivá, prospešná a radostná chviľa súčasnosti presvetľuje celý život. Okamih nepodlieha času. Ten svetlý dokáže násobiť ľudské dobro. Puto, ktoré spojuje skutočnú rodinu, životy ľudí miest a obcí, nie je v krvi, ale vo vzájomnej úcte a radosti životov. Aj o tom sa môže presvedčiť súčasný návštevník malého, ale z roka na rok krajšieho, čistejšieho, úhľadnejšieho kúpeľného mestečka Dudince na slovenskom Honte.

amfiteater pala bielika

Keď na prelome mája a júna 1904 ako pomerne horúca novinka zavítalo do Banskej Bystrice “moderné elektrické divadlo“, muselo to predstavovať malé zemetrasenie. Veď vôbec prvú verejnú produkciu predviedli bratia Lumièrovci v Paríži len nedlho predtým, 28. 12. 1895, čo filmová história udáva ako vôbec prvé filmové predstavenie.

dochodcovia dudince

Dnes sa často nosí svetom, aj tým slovenským, že dôchodcovia sú spoločnosti na obtiaž. V súčasnom svete extrémneho trieštenia moderného života, keď sa častejšie chce modernosť dohovárať cez pomlčky, než prostredníctvom úprimného slova, mamona moci zla udusila starosť o priateľstvo. Po množstve rozhovorov s dôchodcami samotnými, ale aj o nich s inými, neskôr narodenými, uvažujem verejne a pokúšam sa hľadať stále odpovede na otázku: Čo je to, vlastne, priateľstvo?

jednota dochodcov dudince

Už desaťročia prechovávam úctu k starým sedliackym domom. Pravdepodobne preto, lebo sú v mojej mysli symbolom spolužitia a solidarity. Majú svoj gánok, forhaus ( na Zemplíne prikľet – poznámka autora) v zadnej časti prístavok. Býva v nich celá rodina. Starí rodičia dokumentujú v týchto domcoch spravidla svoju funkčnosť aj tým, že sa dajú učiť svojim vnúčatám, vedia sa radovať z každej maličkosti ich životného pokroku, prispôsobujú svoj život mladým a odmenou im je za to teplo vlastného domova. Obrázok spravidla vyblednutý, zožltnutý, občas ešte aj reálny. Tam sa v podmienkach aj nášho Slovenska rodila abeceda funkčnej rodiny. Pod taktovkou času. Tam si kliesnili na svet cestu vlásočnice otcovských príkladov vo funkčnej rodine,vlásočnice neopísateľnej materinskej lásky, umenie žiť svorne. V takých domcoch a rodinách sa rodili láskavosť, krása, a pravda, ľudská šľachetnosť, statočnosť, čistota charakteru. Umenie takých životov prinášalo z generácie na generáciu potešenie, radosť z krásna, ale aj vzrušenie dobrú náladu a potrebu oddychu i relaxácie.

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com