deti

Stretli sme sa po hodnom čase. Len čo ma zbadal, začal volať: „Ujo, ujo, prosím vás!“... Zastavil som sa pri ňom. A malý Ferko pokračoval:


„Dá sa vám, dospelým veriť? Tu ste namiesto ihriska pristavili ďalšiu búdu. Poznáte ma. Už som dosť veľký, aby som pochopil, že kopírovať zlo je pre nás cesta do pekla.A vy, dospelí ďalej kopírujte a núkate nám cestu práve do pekla. Do školy takmer nechodíme, z telocviku sme urobili biznis pre podaktorých riaditeľov škôl a jeho prisluhovačov, futbal pomaly hrať nemáme kde a stromy na našom sídlisku neexistujú, aby sme sa po nich mohli škriabať.

Vraj, máme sa prihlásiť do športového klubu. Ale do ktorého, keď pravidlá ani z jedného nepoznáme. O ich živote a práci s deťmi v ňom sa takmer nič súceho nevysiela, nehovorí o tom pravidelne po rozhlasových linkách a takmer vôbec nepíše, lebo my už vlastne ani noviny s tematikou o športe pre deti a s deťmi nemáme.

Šport, hlavne futbal ma veľmi zaujíma, ale prečo sa vytratil zo škôl? Keď mi starý otec rozpráva aké mali oni kvalitné futbalové súťaže medzi školami, ako si tam chodili dobrí tréneri vyberať deti do slávnych klubov Slovana, Tatrana, Dukly... to sa mi nechce veriť. Ale on mi potom ukázal aj najlepšiu jedenástku roka 1971 podľa, vraj vtedy jedného krásneho českého športového časopisu. A v nej boli mená reprezentantov, dokonca majstrov Európy. Najlepším bol vtedy Karol Dobiáš z Trnavy, šiesty Jaroslav Pollák z Košíc, siedmy Ivo Viktor z Dukly Praha, 8. Ján Pivarník z Košíc a desiaty František Veselý zo Slávie Praha.

Všetci spomenutí sa stali v roku 1976 majstrami Európy. Vraj o nich sa vtedy aj súťaže pre deti v školách robili? Viem, dnes máme moderné internetové stránky, ale z nich nevieme čo bude potrebné a užitočné pre naše životy. Nevieme, čo je tam pravdivé a čo nie? A my, dokonca v našej škole ani telocvikára, ktorý by vedel čo len slovko - dva z histórie športu ani nemáme. Ak by vedel, tak by sa o tom s nami rozprával.

Vy ste napísali o rovnováhe futbalu. A on je niekde naklonený? Komu? My už neveríme dospelým. Oni sa mnohí dobre naučili odpisovať pravdy, ale pravdy v praxi nerobia. Veľa kričia a slovkom „transparentnosť“ nás upozorňujú, že tá je všetkému zlu na vine. Aj tomu, že dnes nemáme hodiny telocviku a futbalové súťaže, ktorým by sme sa tešili.

Starý otec mi rozpráva akým skvelým športovcom bol Jožko Pribilinec, vraj tak isto svetovým, akým je dnes Matej Tóth. Ale prečo už nemáme futbalových majstrov Európy či v hokeji? Prečo sa o tom verejne v školách nerozpráva? Čítal som minule v jednom anglicky píšucom časopise, ako sa v USA štát dobre stará o školský šport. U nás sa prečo zo škôl vytratil? Ja si svojim detským rozumom vysvetľujem na základe toho čo čítam a aj od starého otca počúvam, že športovanie je veľmi vážna vec. Taká ako je vážne a potrebné učiť sa cudzie jazyky, ale i náš materinský – slovenský jazyk?

Počúvajte, ujo, nemohli by sme o takých témach viac rozprávať? A zavolajme k našim rozhovorom, aj do televízie našich starých otcov. Tí už, predsa, nie sú dospelí. Sú dedovia, ktorí majú dosť poznania, aby posúdili čo je pravda a čo nie. A potom? Potom ešte poďme na športoviská a hovorme o tom čomu nerozumiem možno len preto, lebo ani vlastne neviem ako to v skutočnosti s našim súčasným športom, nielen futbalom u nás dnes vyzerá?!... Kto vlastne sa dnes stará o naše možnosti športovania?

Páni z politiky ukazujú, že oni na to nemajú ani čas ani sily a podľa mňa možno ani vedomosti. Čo vy na to?..

Ferko neuveriteľné! Pochybujem, že mi dospelí budú veriť kto mi pomáhal písať tieto vážne riadky. Nútiš mi dávať priame otázky a pýtať sa, hľadať na také otázky aj odpovede, akými hodnotami dnes predstupujú dospelí pred vás.Aké hodnoty potrebuje a nielen chce, ale mal by, dávať v praxi vám mladým pre každodenné zdravé žitie v tomto zložitom svete práve popri kvalitnej a funkčnej rodine - štát.

Rozbíjať je ľahké! Aj bezhlavo a nevýchodiskovo kritizovať. Konsolidovať športovú i celú rodinu skutočných Slovákov nikdy nebolo, nie je - ani nebude ľahké. Na to sa vyžaduje praxou preverená múdrosť, preto sa mi páči, že často cituješ svojho starého otca. Ale, vieš, mnohí sa dnes oháňajú dôchodcami, lenže skutky ...no, Ferko, nepohneváš sa? O tom viac v ďalšom príspevku.

Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii:
Dávajme každému toľko kvality a takej akú on vie dávať nám. A autorita? To je múdrosť veľkých, ktorí nevytŕčajú z davu, ale pre životy mnohých robia veľa užitočného a prospešného.
Foto: pixbay, text: Jozef Mazár

JSN Megazine is designed by JoomlaShine.com