rimavska sobota levice

Ten, kto prišiel v Rimavskej Sobote do hokejovej haly na druhý finálový zápas o víťaza II. slovenskej národnej hokejovej ligy v sezóne 2018/2019 urobil dobre. Znova zažil drámu, akú vie hokej zrežírovať, ak sa hrá s nasadením a fair – play. Na Gemeri tomu tak 16. februára toho roku bolo. Už od úvodných minút bolo zrejmé, že pôjde viac o útočné poňatie hokeja, v ktorom budú rozhodovať detaily.

hc nove zamky

Mnohí fanúšikovia slovenského športu sa už smejú cez slzy a ďalší sa ešte len budú…

Komentár Filipa Chudého

V piatok odštartovalo play-out prvej hokejovej ligy. V ňom si to o záchranu rozdajú tabuľkovo štyri najhoršie tímy základnej časti systémom každý s každým doma – vonku, pričom posledný ide do baráže s víťazom druhej ligy.

 Dôležité je však upozorniť, že všetky získané body sa anulovali. Považská Bystrica, ktorej tesne ušiel postup do play-off, tak prišla o 56 bodov, Trnava o 37, Prešov o 18 a Nové Zámky B o 3 body. Pri pohľade na stratený bodový zisk si poviete, však niet čo riešiť, rozdiely sú evidentne veľké, favoriti si to postrážia a Novozámčania pôjdu do baráže. Lenže omyl!

Vedenie novozámockého klubu sa totiž zrejme rozhodlo, že svoju rezervu musí v súťaži zachrániť. Na prvé kolo play-out tak poslalo do Považskej Bystrice extraligové áčko! Jeho zostava bola takmer totožná s tou, v akej Nové Zámky nastúpili na posledné kolo pred reprezentačnou prestávkou. A neverte zápisu na zväzovej stránke, že trénerom na striedačke bol Garip Saliji, hostí z nej viedol realizačný tím áčka na čele s Milanom Jančuškom, ktorého išlo neraz na striedačke roztrhnúť. Nakoniec však vyhrali 7:5, hoci domáci im boli herne vyrovnaným súperom. Ak však takéto mužstvo bezpečne smeruje do extraligového play-off, potom úroveň danej súťaže sa skôr približuje našej druhej najvyššej súťaži a v žiadnom prípade nie zahraničiu, maximálne tak maďarskej súťaži…

Väčším problémom je však to, ako bola znevážená naša prvá hokejová liga, čo verejne priznal už aj jej prezident Miroslav Lipovský na stránke súťaže. S najväčšou pravdepodobnosťou sa totiž zachráni jej historicky najhorší účastník. Veď Nové Zámky „B“ v základnej časti získali len tri body za jednu výhru, zvyšných 44 zápasov prehrali a mali skóre 51:443! Ak to spriemerujeme a zaokrúhlime, vychádza to na výsledok 1:10 (!) na zápas. Novozámčania až 21-krát dostali dvojciferný počet gólov, pričom vyčnievajú také výsledky ako 19:0, 19:1, 18:1, 16:0, 15:0…

Nové Zámky pritom neporušujú žiadne pravidlá, teda okrem morálnych. Oni totiž môžu poslať na zápas béčka hocikedy svoje áčko bez obmedzení. A keďže až štyri termíny play-out nekolidujú s ich programom v extralige, je prakticky úplne jasné, že svoju rezervu zachránia, keďže stačí, aby skončila predposledná. A hoci cenu fair-play nezískajú, aj keď na Slovensku je pri udeľovaní titulov všetko možné, svoje dosiahnu. Aký má však význam držať v lige družstvo, ktoré jej zo športovej stránky nič nedá a návštevy dosahujú úroveň 50 divákov, ak aj toľko vôbec?

Všetko čo je napísané bolo uverejnené dňa 9. februára toho roku. Na internetovom portáli www.sport7.sk. Zaujalo ma to. Mne sa publicistika, zrejme, mladého autora z oblasti ľadového hokeja veľmi páči. Pán Filip Chudý! – Máte môj obdiv. Pre moju maličkosť, ktorá sa publicisticky pohybuje v športovom dianí takmer polstoročie ste potvrdili, že mnohí majú aj v slovenskom hokejovom dianí súčasnosti sklony posudzovať pravdu a hlavne pomoc zvyšovaniu kvality úrovne jeho riadenia i samotnej hry podľa výšky svojich platov, alebo veľkosti svojich automobilov či funkcie a nie podľa kvality svojej služby a vzťahu k nárastu hokejovej a ľudskej kvality, k človečine.

Páči sa mi veľmi, pán Chudý, aj keď vás osobne nepoznám a nepoznám ani váš vek, že nezapínate gombíky na obleku nahého kráľa. Generálov máme v našom hokeji v súčasnosti priveľa, ale vojsko chýba. Nie je dobré ak si v športovej rodine dovolíme zamieňať vodné pólo s hokejom, lebo aj hokej môže skočiť tam, kde je dnes slovenské vodné pólo. A viete prečo je tam? Vo vodnom póle sme mali „generálov“, ktorých volali, aby prišli napríklad trénovať vyspelý vodnopólový svet. Stalo sa. Pán Ladislav Bottlik z Košíc trénoval vodnopólový Real Madrid v Záhrebe, metodiku pána Ladislava Horského prekladali aj v slávnej hokejovej Kanade, Vlastimil Bubník učil hrať hokej Fínov a my dnes nevieme, že okrem majstrov sveta máme z hokejového svetového diania aj olympijských medailistov, dokonca aj finalistov klubovej hokejovej súťaže v Európe zásluhou hokejovej parte trénerského tandemu Ján Faith – Ján Šterbák. Máme podľa mojej skromnej mienky aj fantasticky vzdelaných mladých hokejových trénerov v Slovenskej republike, len s nimi verejne nekomunikujeme úprimne.

Mená a priezviská slovenský hokejový divák pozná, chodí im tlieskať aj na zápasy II. hokejovej ligy, lebo naše súčasné hokejové velenie si prestalo všímať a zoznamovať sa i oceňovať úžasné hokejové funkcionárske, trénerské i úprimné rodičovské srdiečka, ktoré žili a tvorili tie veľké úspechy v čase, keď sme nosili už spomenuté úspechy pravidelne z veľkých hokejových súťaží. Je pravda, že vtedy boli iné časy, iná doba, ale to isté príde po rokoch. 

Nedávno, pán Chudý, a to vám iste urobí zadosťučinenie za váš fundovaný publicistický článok, ktorý som si dovolil na úvod na portáli www.sportlandia.sk odcitovať, na jeho obsah povedala stále svetovými odborníkmi cenená jedna veľká hokejová hviezda slovenského, ba lepšie, československého či svetového hokeja toto:

„Hokejový fanúšik si nezaslúži nefunkčného hokejového funkcionára. Smutne mi je, ak niekto považuje nášho fanúšika za hokejovú bedač! Takých článkov je potrebné priamo, dole z hnutia, prinášať denne desiatky. Sláva je pekná vec, ale tvrdá a odborná robota pre hokej, pre naše deti a nastupujúce pokolenia je oveľa dôležitejšia a potrebnejšia. Dnes je zlý stav v našom hokeji pre zlý systém, pre zlé praktiky ktoré v ňom existujú. Okrem toho je dnešná prax z hokejového diania v mnohých prípadoch násobená tým, že pribudli snahy mnohých naplniť pozlátkami hokejovej kvality vlastnú peňaženku!“

Pán Chudý, ale aby som nelichotil len vám, i keď som na vašu novinársku publicistiku, demonštrovanú týmto článkom, hrdý. Dokonca na napísané reagoval hneď po jeho zverejnení aj súčasný prezident Slovenského hokejového zväzu, pán Martin Kohut, ktorý sa vyjadril pod článok takto:

„Kompetentni si to precitali, ale nechapu autora o com pise. Pravidla play-out si urcuju kluby priamo pred sezonou a takto si ich kluby jednohlasne schvalili. Pred dalsou sezonou moze prist k zmene, ak si to vacsina klubov schvali inak...“

Musím súhlasiť s pánom prezidentom, okrem druhej časti prvej vety v jeho vyjadrení. A píšem to znova vážne, ale znova úprimne a uvádzam prečo. „Pán prezident, v tej druhej časti nemáte pravdu, že kompetentní nechápu o čom autor píše. Chápu, vedia, lebo nie sú analfabeti a ľúbiť hokej neznamená pre všetkých, ktorí mu upísali svoj život, sa na kvalitnom hokeji priživovať. Nikto nemá právo urážať publicistikou nikoho. Skúsme oceniť múdrosť. Prospešnosť múdrosti a šikovnosti v prospech väčšiny nie len pre pár vyvolených. Prečítajme si spolu. Toto, prečo máte pravdu.“ Najskôr : Súťažný poriadok – Súpisky článok 24 z roku 2014. Tam sa píše:

„Klub, ktorý má v súťaži zaradené viac ako jedno družstvo jednej vekovej kategórie, musí mať súpisku „A“ mužstva. Na súpiske „A“ mužstva musí byť uvedených najmenej 15 korčuliarov a 1 brankár.
Hokejista, ktorý je na súpiske „B“ družstva a odohral najmenej 70 percent zápasov v súťaži za“A“ družstvo musí klub bez zbytočného odkladu doplniť na súpisku „A“ družstva. Takto zaradený hokejista na súpiske „A“ družstva nemôže hrať za „B“ družstvo.

Neskôr, teda v roku 2016 bol daný článok prepracovaný do takej podoby:
Klub, ktorý má v súťažiach viac ako jedno družstvo jednej vekovej kategórie musí mať súpisku „A“ družstva. Na súpiske „A“ družstva musí byť uvedených najmenej 15 korčuliarov a 1 brankár.
Hokejista, ktorý je na súpiske „B“ družstva a odohral najmenej 70 percent zápasov v súťaži za „B“ družstvo musí klub doplniť na súpisku „A“ družstva. Takto zaradený hokejista nemôže hrať za „B“ družstvo. Počet zápasov, ktoré predstavujú 70 percent súťaže bude uvedený v rozpise súťaže.“ Slovnými hračkami bola červeným uvedená veta zmenená prostredníctvom hry slovíčok na to, vďaka čomu máte pravdu.

Na prvý pohľad, vážený a ctený čitateľ jedno a to isté. Ale ono je to odlišné. Formulácia z roku 2014, ktorú uvádzame červeným písmom sa v roku 2016 záhadne( alebo na požiadanie niekoho) vytratila a nepozorný – možno kongres, lebo sa mi nechce veriť, že niekto z vlastnej iniciatívy sám – smernicu zmenil...Existujú aj iné smernice SZĽH, ktoré hovoria, že ak hrá v I. slovenskej národnej hokejovej lige seniorov najmenej 7 hokejistov do 23 rokov, potom klub dostáva od SZĽH 10 tisíc eur. Ľahká matematika, ak tam hrá tých hokejistov 21, finančný príspevok do klubu e 30 tisíc eur. Čistá matematika. A my prídeme s novinárskym blokom na daný majstrovský zápas a na ňom je aj s nami dokopy prítomných 16 (šestnásť) divákov! Tí mladí chlapci dostávajú v zápasoch prídely, ale hokejové pravidlá sú neporušené. Peniažky tečú. Bedač divácka, slovenská, ty to nevieš, že existujú chytráci vďaka ktorým, sú mladí využívaní ako návnada, vo svojich radoch nemajú skúsených spoluhráčov ako to bolo napr. za éry slávneho Slovana Bratislava či majstrovských Košíc, aby mohli hokejovo vyrastať. O tom sa nepíše. Reč srdca sa v našej športovej literatúre ani v iných športoch veľmi neobjavuje. Načo? Hokejové srdce, ktoré ľúbi úprimne krásny hokej vydrží a znesie ešte aj horšie situácie. Neprekáža, že sa nám vytrácajú a zavše aj znehodnocujú či v súvislostiach nepribližujú úžasné veličiny svetového hokeja zo Slovenska. Mám na mysli napríklad v Košiciach Kollátha, Brunclíka, Faitha, Libu, Lukáča a ďalších, z Bratislavy by som mohol menovať len tak úchytkom okrem známych Dzurillu a Golonku, Faka, Zábojníka, Čaplu, Tajcnára, Kuželu, Gantnera, Hassa, a znova ďalších, ale patrilo by sa písať v súvislostiach slovenského hokeja aj o skvelých hokejových osobnostiach z Popradu, Spišskej Novej Vsi, Prešova, Banskej Bystrice, Zvolena a iných miest Slovenska. Nie raz ich spomenúť za polstoročie.

Nášmu hokeju dnes chýba úžasne komunikácia prostredníctvom hokejových srdiečok po osi dieťa – rodič – škola – hokejový klub – obec, mesto – región – štát. Podľa mojej mienky je nulová. Radšej sú, ako tento prípad ukazuje, v centre pozornosti také formy a štýl takej verejnej ponuky hovoriť a približovať hokejové dianie,, kde sú pre vyvolených ukryté peniaze. Samozrejme, zo štátnej pokladnice. Osobne si veľmi vážim statočných podnikateľov. Čo, teda, s tým? Veľmi rád budem a spolu s ďalšími čakám na odpoveď, ktorú pán prezident sľúbil pánovi Chudému. Nezávidím žiadnemu hokejovému funkcionárovi v dnešnej dobe jeho prácu. Ale s kým iným sa dá a má verejne, ak už nemožno prostredníctvom tlačových besied, akýchsi pravidelných komunikačných stretnutí s hokejovou vrchnosťou na spomínané témy komunikovať? Verte, vôbec mi nejde o stínanie hláv. Vážim si veľmi ľudí, ktorí neodhodili úžasnú lásku svojich srdiečok v celých rodinách aj k takej krásnej, potrenej a žiadanej hre ako je hokej. Prostredníctvom čistých, úprimných charakterov a profesionálnej roboty.

Jozef Mazár

banskobystricka latka

Písať, komentovať, hovoriť a tvoriť sa dá rôznorodo o všetkom. Vybrať to podstatné zo zápisníka komentátora, ktorý nechýbal ani na jednom podujatí Banskobystrickej latky, od jej vzniku je však unikátne a historicky prinajmenšom zaujímavé.

juraj sopko

V to nedeľné dopoludnie sledovalo jeho 7 minútové vystúpenie na palubovke z maličkej tribúny telocvične ZŠ Dudince okolo 200 zvedavých očí. Boli medzi nimi deti, mládenci, rodičia i tí, skôr narodení. V prestávke kvalitne obsadeného futbalového turnaja 11 ročných detí Hontu, ktorý vyhrali futbalové ratolesti Banskej Štiavnice pred domácimi Dudincami, prišiel s loptou na palubovku v skromnom, ale čistučkom športovom oblečení mladý, pohyblivý elegán. Žonglér s loptou. Tí, ktorým je slovenský jazyk a jeho poetickosť ľahostajná, píšu, že ide o freestyle futbal.

hokej rimavska sobota

Titulok článku neklame, neprináša senzácie, ako to v kapitalistickej športovej žurnalistike často býva, obsahuje pravdu o prvom finálovom zápase tohoročnej II. slovenskej národnej hokejovej lige seniorov, ktorý odohrali včera – 9. februára toho roku v Leviciach. Mužstvá oboch klubov nastúpili v zostavách:

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com