hc kosice

O tom, že hokej je nielen v košických podmienkach úžasným spoločenským fenoménom netreba nikoho presviedčať. Jeho krásu, dramatickosť, dynamiku už pred rokmi vychutnávali milióny divákov v mnohých končinách sveta.

Pokúšali sa ju a pokúšajú stvárňovať umelci, hokejová hra preniká aj dnes do výtvarného umenia, literatúry, na filmové plátna, skúmajú ju vedci, významné miesto má v prostriedkoch masovej komunikácie a knižných publikáciách.

Ako bývalého hráča dorasteneckej ligy ma zvlášť teší, že náš hokej od Tatier k Dunaju, ale i ten československý patril roky vo svete medzi špičku. Mal a verme, znova bude mať aj ďalších vyspelých funkcionárov, kvalitných trénerov, ktorých metodiku budú prekladať aj do svetových jazykov v tých najvyspelejších hokejových krajinách sveta. Medzi takými sa rodili a rodia špičkoví hokejisti sveta.

Kniha, ktorá sa v týchto dňoch dostáva na knižný trh je predovšetkým o hokejových Košiciach. Možno vy budete tvrdiť, že do jej obsahu patria i portréty ďalších hokejistov. O ľuďoch z tej časti Slovenska, kde vyrástli skvelí hokejisti do prvoligových dresov, postupne mnohí z nich do veľmi úspešnej československej hokejovej reprezentácie, neskôr aj do dresov populárnych klubových súťaží NHL či KHL V knižke je načrtnuté, prečo mohli vychutnávať úžasné hokejové čaro zásluhou majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji zásluhou priamych prenosov televízni diváci priamo z hokejového stánku Košíc, z hokejovej arény Ladislava Trojáka, v mnohých končinách sveta. Rešpektujme výber autora. Asi má na to svoje dôvody, ale ako ho poznám, isto necháva knižný priestor a publicistickú tvorbu z tejto oblasti aj pre iných.

Jedno je isté, košický divák zásluhou hry hokejových virtuózov, ktorí obliekali dres Košíc a zaslúžili sa o bohaté a úspechmi zdobené hokejové dejiny metropoly slovenského Východu, vídaval na vlastné oči, často aj osobne komunikoval s takými hokejovými veličinami svetového hokeja akými nesporne boli a na večnosť zostanú Jiří Holeček, Oldřich Machač, Vincent Lukáč, Igor Liba a ďalší.

Z napísaného, čo som mal možnosť prečítať skôr, než sa kniha dostane k čitateľovi, sa dá usúdiť, že autorovi publikácie: Legendy hokejových Košíc, utkveli a vryli sa hlboko do pamäte aj tí, ktorí začali písať tie bohaté prvoligové hokejové dejiny Košíc začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Mám na mysli predovšetkým Františka Kollátha, Bedřicha Brunclíka, Jána Selveka neskôr Jána Faitha, ale i ďalších. V publikácie je spomínaných množstvo hokejistov, funkcionárov, lekárov, hokejových rozhodcov, ba i podaktorých fanúšikov a novinárov či fotografov. Burácajúce hokejové štadióny v Československu sa o kvalite hry svojich hokejových miláčikov, ale aj ich neskorších nástupcov, často presviedčali.

Teší ma, že vďaka ich hokejovej a ľudskej vyspelosti poskytovali divákom jedinečné a nezabudnuteľné chvíle napätia, vzrušenia, hokejovej krásy. O tom všetkom sa môže dozvedieť zásluhou tejto publikácie nielen súčasná mladá generácia, ale aj tí, ktorí prídu na tento svet neskôr. To pokladám z hľadiska tvorby tejto publikácie za priekopnícke. Všetky portréty urobil autor so žijúcimi pamätníkmi. Zdokumentoval hokejový čas v určitom období nielen štatistickými údajmi. Predostrel čitateľovi svoje tvrdenie, že poznať dejiny znamená lepšie poznávať aj seba, druhých v kontexte otázok vývojových a hodnotových. Dejinných. Vnímam dej tejto knihy aj ako hľadanie hokejového dobra pre široké zástoje priaznivcov hokeja.

Tak vtedy ako aj dnes, kladie hokej vysoké nároky na pripravenosť nielen v oblasti pohybovej kultúry, technickej vyspelosti, kondície, ale tiež zdravia a mentálnej zrelosti. Vyspelých hokejistov, ktorí sa aj so štátnym znakom iných krajín v Košiciach predstavili, možno spomínať na stovky. Jedno meno s rodným listom zo Slovenska, ale pôsobiace veľmi úspešne v kolíske hokeja – Kanade, si dovolím predsa len spomenúť – Stana Mikitu. Pre mňa zostal symbolom nadnárodnej úspešnej hokejovej spolupráce. Preto ma, ako Liptáka, potešili riadky v osobitnej kapitole o vzácnej hokejovej legende, Stanovi Mikitovi a jeho Jill počas návštevy Košíc.

Práve on bol ešte v rokoch 1966/67 označený odborníkmi za najlepšieho profesionálneho hokejistu sveta v spomínanej hokejovej sezóne.

Príspevok o jeho hokejovej návšteve v Košiciach v tejto publikácii je svedectvom hokejovej erudovanosti autora publikácie. V knižke je napísané, že dejiny našich dnešných nielen hokejových priateľov, susedov za západným brehom Moravy, sú rôznorodo poprepletané s hokejovými dejinami našej malebnej krajiny pod majestátnymi Tatrami. Meno Ladislava Trojáka v nich má tiež svoje opodstatnenie.

Nie je v nich však napísané, že začínal v oblasti známej ako Tri Hôrky. V tých časoch tam boli tri skromné domčeky. Dnes tam už nestoja. Je tam nové sídlisko. Pre mnohých rodu verných obyvateľov Košíc, však pri čítaní o rybníkoch pri tehelni, v ktorej pracoval otec Ladislava Trojáka , sa skrýva mnoho inej symboliky. Možno aj skromnosti snúbenej s jeho hokejovým talentom, chcením, detskou radosťou hrať hokej čo najlepšie. Na týchto rybníkoch, totiž, Troják začínal s hokejom.

Dnes si mladých hokejistov vychovávajú hokejové veľkokluby prostredníctvom moderných prvkov hokejovej hry, v tých vyspelých venujú podstatnú časť tiež systému spoločenskej výchovy. Vedia a rešpektujú, že postaviť sny o náhlej zmene sociálnych a hospodárskych štruktúr sveta na mravnom základe, kde bude mať hokej so všetkým krásnom, ktoré k nemu patrí, dominantné postavenie a ešte masovejšie meradlo. Ale, a to treba napísať a podčiarknuť - bez náročnej, zodpovednej práce do hokeja každého zainteresovaného to nejde.

Hokejoví protagonisti Košíc to dávno pochopili, lebo vedeli, že ľudský charakter sa nemôže meniť v duchu fair – play, pokiaľ sa nebudú systémovo meniť takým smerom všetky prvky ľudskej činnosti. Ak spomínam tento okruh otázok, tak len preto, lebo toto o čom píšem sa dotýka hokejovej hry samotnej, ale i všetkého, čo sa vôkol nej deje. Ak nebude zdravý človek, mentálne na výške, nemôže byť zdravý hokejista, zdravé hokejové prostredie, zdravý národ, zdravý svet.

Mladý človek môže len postupne vnikať tak do životnej ako aj hokejovej filozofie. Preto je spoznávanie hokejových dejín veľmi dôležité. Aby sa tak stalo, musí získavať kvalifikáciu. Musí zdokonaľovať už spomínanú hokejovú techniku, brúsiť korčuľovanie, naberať kondíciu, rovnako však musí do vyšších hodnôt dvíhať svoj charakter, pestovať intuíciu a zoznamovať sa so všetkým hlavne prostredníctvom dejinných vývojových udalostí. Rodina, škola, hokejový klub, rovesnícka skupina, ale aj obec, mesto či štát mu v tom môžu byť nápomocní. Aj poslanci slovenského parlamentu. Nie sľubmi, ale osobným príkladom!

Nie je to ľahké. Tak, ako sa nemôže dieťa z noci na ráno zmeniť v dospelého, nemôže z večera do rána vyrásť z hokejového začiatočníka majster sveta.

Už som načrtol, že keď som listoval rukopisom knižky Legendy hokejových Košíc, čoraz viac som nadobúdal dojem - autorovi v nej nejde zďaleka len o íverovité priblíženie hokejových štatistík. Celou publicistikou o bohatej a veľmi úspešnej hokejovej histórii Košíc sa šinie myšlienka, že viera zmeniť za noc morálne charaktery, motívy, ciele, zvyky, a to nielen tie hokejové, je naivná.

Kladiem si otázku. Bolo a zostalo autorovo stretnutie s JUDr, Jozefom Škultétym iba stretnutím náhodným?

Keď som sa autora opýtal, podľa akého kľúča pre napísanie jednotlivých portrétov vyberal hokejové, funkcionárske, divácke či novinárske osobnosti, ktoré o košickom hokeji písali a píšu, lakonicky odpovedal:

„Hľadal a nachádzal som v prvom rade takých, ktorí nešpekulovali a mali dosť odvahy na to, aby sme jeden druhému v dialógoch dokázali povedať o svojej zraniteľnosti, úprimnosti, o nezištnej pomoci jeden druhému, o svojom majstrovstve, ale i bolesti. O svojich hodnotách. Hodnotách človečiny. Štatistiky a úspechy sú zapísané. Vnútro človeka nie. Snažil som sa držať pritom známej pravdy: O hodnote človeka nerozhoduje, čo pozná, ale čo koná.“

Zaujímavý názor autora, ktorý má za sebou viacero životných pádov i vstávaní a ktorý tvrdí, že učiť sa od múdrejších, hlavne životmi preverených i po šesťdesiatročnom životnom kolobehu nie je hanbou.

Pochopil som aj z toho, že mu išlo napísaním knižky ponúknuť otvorenú komunikáciu všetkým, ktorí milujú hokej, sú hrdí na svoje rodisko, v tomto prípade na jeho rodné Košice. Na základe nielen ním povedaného, sa snaží uplatňovať vo svojej publicistike zároveň múdru zdržanlivosť pri premene pomýlených, nevedomých o skutočných hodnotách života a kráse aj jeho rodných Košíc.

Ak mám úprimne túto hodnotnú publikáciu v súčasných Košiciach priblížiť čitateľovi skôr, než ju dostane do rúk, patrí sa podčiarknuť, že autor a jeho spolutvorcovia, hlavne samotní hokejisti, funkcionári či už spomenutí vybraní žurnalisti nechcú publicistikou apelovať na čitateľa krikľavým, alebo senzácie chtivým spôsobom, naopak, dominuje snaha priblížiť hokejovú krásu, šľachetnosť, ľudskosť, čistotu v bežných životoch, počas ktorých aj tí najlepší zavše spáchajú hriech. Ten hriech však nesmie byť ťažký, nesmrteľný!

Osobne oceňujem aj snahu o hokejové prepojenie hokejových Košíc na celý región Východu. Preto sa obsah dotýka aj hokejovej histórie Prešova, Popradu, Tatier, Michaloviec, Vranova, Strážskeho, preto autor skloňuje okrem hodnoty športovej aj hodnotu etickú či ľudskú.

Autor v jednom portréte o tom píše takto:

„Nechcem vnucovať potravu do neochotných úst tým, ktorí sú spokojní, že existujú v mentálnej apatii a citovej ľahostajnosti k väčšine, ochudobnenej o vnútorný život.“

Snaží sa mnohorakosťou podčiarknuť, aby bola duševná potrava poskytovaná za každých okolností rovnako každému.

V tom spočíva jeho publicistická súcitná povinnosť, náročnosť a zodpovednosť. Hlavne ak si uvedomuje v akom období sa táto kniha dostáva k čitateľovi.

Oslavné udalosti Košíc a košického hokeja sú vhodnou príležitosťou na vydanie takej publikácie. Ona poskytuje aj myšlienku hľadať paralely medzi kultúrou, športom a politikou. Je dobré, že sa celou publikáciou šinie niť hokejovej histórie nielen samotných Košíc, ale aj spomenutého širšieho regiónu. Využime skúsenosti rokmi získané a ukážme celej Európe, ba možno svetu, že v našich končinách dokážeme spájať aj nespojiteľné!

Knižka samotná svojim obsahom nabáda rozmýšľať nad ďalšou myšlienkou, pre ktorú sa ju oplatí prečítať:

„Aj dnes je treba hokeju viac dávať, ako ho približovať ešte viac k biznisu a robiť len pre zisk biznismenov. Hokej má svoje iné prednosti “ – tvrdí vo svojom portréte hádam prvý profesionálny hokejista Košíc, František Kolláth. Možno pre mnohých silné slová do polemiky.

Takých a podobných myšlienok je v knihe množstvo. Koniec koncov: dobrá a krásna kniha je tá, ktorá plnými hrsťami rozosieva otázniky. Ani tých nie je vo výpovediach hokejových legiend málo. Mnoho otáznikov je aj v živote, vo svete vôbec.

Svet je nádherná kniha, ale nemá cenu pre toho, kto v nej nevie čítať. Platí to aj o knihách hokejových. Musíme prečítať veľa kníh, aby sme zistili, o čom je hokejový život, a musíme veľa s hokejom a pri hokeji zažiť , aby sme prišli na to, že buď s hokejom zle žijeme, alebo sme čítali zlé hokejové knihy. Prajem príjemné čítanie a ostatok nechávam na vás samotných.

Roman Kapitáň

 

Popis k titulnej fotografii:
Aj táto fotografia sa zásluhou bohatého archívu hokejových pamätníkov Košíc dostala do obsahu knižnej publikácie Legendy hokejových Košíc. V knihe sú známe tak mená ako i priezviskách týchto dvoch skvelých hokejistov aj medzi európskymi klubmi v tom čase úspechmi ovenčených hokejistov Košíc. Viete o koho ide? Kto je na tejto fotografii vľavo a kto vpravo? Jeden z vás, ktorý správne odpovie na túto otázku, obdrží po vyžrebovaní knihu Legendy hokejových Košíc od vydavateľa internetového magazínu Športlandia.sk. Odpovede zasielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. do 15. apríla 2020. Nezabudnite napísať presne svoju poštovú adresu s menom a priezviskom. Vyžrebovaný pisateľ so správnou odpoveďou práve poštou obdrží tento vzácny knižný darček.

Foto: archív Športlandia.sk

JSN Megazine is designed by JoomlaShine.com